Bitcoin je najznámejšia a najpoužívanejšia digitálna mena. Túto menu navrhla osoba (alebo skupina osôb), ktorá vystupovala pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. 31. októbra 2008 publikovala whitepaper s názvom „Bitcoin: A Peer-to-Peer Electronic Cash System.“ O niečo neskôr, presnejšie 3. januára 2009, prebehla prvá bitcoinová transakcia, čím bola spustená bitcoinová sieť, ktorá zaviedla nový systém decentralizovanej digitálnej meny bez ústredného orgánu.
Tajomný zakladateľ
Satoshi Nakamoto spojil dohromady skupinu nadšencov, ktorí medzi sebou platili bitcoinami, rozvíjali sieť a tiež sa podieľali na vylepšovaní tejto platformy. Satoshi však komunikoval so skupinou stále menej, až sa nakoniec odmlčal.
Samozrejme, identita Satoshiho zaujímala veľkú časť kryptonadšencov, ale aj novinárov. Za Satoshiho bolo za ten čas označených veľa známych osobností, napríklad matematik Shinichi Mochizuku, írsky študent Michael Clear a aj neskorší vývojári bitcoinu Hal Finney, Gavin Andresen alebo Jed McCaleb. Našli sa aj ľudia, ktorí si mysleli, že pod tajomným pseudonymom sa ukrývajú zástupcovia americkej vlády.
V roku 2014 časopis Newsweek našiel Japonca s menom Dorian Nakamoto, ktorý sa narodil s menom Satoshi. Nakamoto pracoval ako systémový inžinier pre finančné inštitúcie a bol považovaný za libertariána. V následných rozhovoroch s novinármi však vyšlo najavo, že toho o bitcoine veľa nevie.
Vďaka tomuto rozruchu sa však prebudil skutočný Satoshi a na svojom profile napísal túto vetu: „Nie som Dorian Nakamoto.“ Neskôr sa ukázalo, že Satoshiho profil mohol byť hacknutý. Ak by však hacknutý nebol, bola by to prvá Satoshiho správa po viac ako 4 rokoch.
Okrem osôb vypátraných nadšencami alebo novinármi sa našli aj takí, ktorí sa za Satoshiho označili sami. Jedným z takýchto ľudí bol aj austrálsky podnikateľ Craig Wright, ktorý učinil toto vyhlásenie v rozhovore pre časopis Wired. V ten istý deň portál Gizmondo zverejnil článok s informáciami, ktoré získali od istého hackera. Ten tvrdil, že Satoshi Nakamoto bol spoločný pseudonym pre Wrighta a analytika Davida Kleinmana, ktorý však zomrel v roku 2013.
Craig Wright však nevedel poskytnúť presvedčivé dôkazy o tom, že on je Satoshi. Pritom je to vcelku jednoduché. Stačí, aby poslal nejaké bitcoiny z adries, o ktorých sa vie, že patria skutočnému Satoshimu. To sa však nestalo. Wright tiež požiadal Úrad pre autorské práva v USA, aby mu uznal autorské práva na zdrojový kód bitcoinu. Úrad však Wrightovej žiadosti nevyhovel a ako dôvod uviedol nedostatok poskytnutých dôkazov.
Zatiaľ sa ako najpravdepodobnejšia možnosť javí, že Satoshi je programátor maďarského pôvodu Nick Szabo. Už v roku 1998 predstavil koncept decentralizovanej digitálnej meny s názvom Bit Gold. Bit Gold je často vnímaný ako predchodca Bitcoinu a jeho koncepcia poskytla dôležité vstupy pre vývojové trendy, na ktorých základoch bol nakoniec zostrojený Bitcoin.
V roku 2014 výskumníci Aston University v Anglicku porovnali štýl písania viacerých potencionálnych Nakamotov. Z výskumu vzišlo, že najviac sa publikované texty Satoshiho zhodujú práve so štýlom písania Szaba. K podobnému názoru sa prikláňa aj autor knihy “Bitcoin: The future of money?” Dominik Frisby, ktorý dal texty Szaba a Nakamota porovnať odborníkovi na stilometriu, čo je veda, ktorá sa zaoberá štylistikou textu a pomocou ktorej sa určuje autorstvo a vznik textu. Szabo však poprel, že by bol tajomným Satoshi Nakamotom.
Identita Satoshiho je teda zahalená poriadnou dávkou tajomstva. Je to pomerne zaujímavé, pretože sa odhaduje, že Satoshi vlastní asi 1 milión bitcoinov. V čase, keď jeden bitcoin stál cca 58 000 eur by bola ich hodnota astronomických 58 miliárd eur. Tieto bitcoiny sa zo svojich adries nepohli už niekoľko rokov a je otázne či sa tak niekedy stane. Aj to nahráva hypotézam ľudí, ktorí si myslia, že skutočný Satoshi je už dávno po smrti.
Predchodcovia Bitcoinu
Satoshi však nebol prvý, kto prišiel s myšlienkou digitálnych peňazí. Aj vo svojom whitepaperi odkazuje na niektoré staršie projekty, akými boli napríklad Hashcash a B-money.
Prvú veľkú digitálnu menu histórie priniesla spoločnosť Digicash, ktorú založil kryptograf David Chaum. V roku 1982 predstavil systém pre anonymné transakcie a v roku 1990 ho uviedol do života pod názvom ecash. Za niekoľko rokov však spoločnosť vyhlásila bankrot. Ecash nebol vynálezom, ktorého cieľom bolo nahradenie peňažného systému. Chcel proste len prísť s alternatívou k peňažným mikrotransakciám, ktoré boli v tej dobe príliš zložité a málo anonymné.
Ďalším zaujímavým projektom bol E-gold. E-gold bola digitálna mena krytá skutočným zlatom, ktoré tvorcovia tejto meny skupovali. To sa však nepáčilo vláde USA a keďže zakladatelia E-goldu boli verejné známi, boli na nich podané žaloby a tieto súdne spory nakoniec prehrali. E-gold bol po prehratých súdoch z dôvodu prania špinavých peňazí nakoniec zrušený.
Ostatné projekty ako napríklad Liberty Dollar a Liberty Reserve čakal obdobný osud. Tvorca Liberty Dollaru, Bernard von NotHaus, bol odsúdený za falšovanie peňazí a terorizmus. Podobne dopadol aj zakladateľ Liberty Reserve, Arthur Budovsky. Ten bol v roku 2013 zatknutý v Španielsku a odsúdený na 20 rokov väzenia.
Najzaujímavejší príbeh sa však točí okolo digitálnej meny e-Bullion. E-Bullion umožňoval svojím užívateľom okamžite prevádzať online svoje zlato alebo striebro. E-Bullion založili manželia Pamela a James Fayedovci a medzi rokmi 2001 a 2008 mal viac ako milión užívateľov, pričom spravoval približne 50 000 uncí zlata.
Po problémoch v manželstve nasledoval rozvod. Aby toho nebolo málo, dal James svoju exmanželku zavraždiť. Za tento čin bol nakoniec odsúdený na trest smrti. E-bullion skončil v rukách americkej vlády a žiadny z užívateľov nedostal naspäť svoje peniaze. Vláda sa jednoducho odvolala na protiteroristický zákon Patriot Act.
Všetky tieto projekty zanikli, lebo mali centrálny bod. Ak tento centrálny bod zomrie, utečie s vloženými prostriedkami používateľov alebo zanikne v dôsledku zásahu vlády, padne celý projekt. Až Bitcoinu sa podarilo problém decentralizácie vyriešiť. Na predchádzajúcich príbehoch môžete tiež vidieť, prečo je pravdepodobné, že Satoshi Nakamoto nikdy neodhalí svoju identitu.
Prečo vznikol Bitcoin?
Aj súčasné peniaze, ktoré označujeme slovom fiat, spravuje jeden centrály bod, a síce centrálne banky. Pri emisii nových peňazí centrálnymi bankami dochádza k poklesu hodnoty peňazí – inflácií. Pri stále zväčšujúcej sa peňažnej zásobe v obehu si za rovnakú sumu peňazí viete kúpiť menej tovarov a služieb. Relatívne malá skupina ľudí ovplyvňuje svojimi rozhodnutiami životy nás všetkých.
V tomto má Bitcoin oproti klasickým peniazom jednu veľkú výhodu. Nakomoto zafixoval maximálny počet bitcoinov, ktorý bude možné vyťažiť na množstvo 21 miliónov. Je to tak, počet bitcoinov v obehu nebude nikdy viac ako 21 miliónov. Neexistuje žiadny spôsob ako „vytlačiť“ ďalšie bitcoiny.
Nové bitcoiny sa do obehu momentálne uvoľňujú procesom tzv. ťaženia. Ťažiari, nazývaní tiež mineri, si zaobstarávajú špecializovaný hardware, aby mohli bitcoinovú sieť udržiavať v prevádzke. Ťažiari poskytujú počítačový výkon k vyriešeniu náročných výpočtových operácií. Snažia sa nájsť riešenie matematického problému a pokiaľ sa im to podarí, tak získavajú právo k potvrdeniu všetkých transakcií, ktoré sú zahrnuté v tzv. bloku.
Za to získavajú vopred nastavenú odmenu a tiež všetky poplatky z transakcií, ktoré sa v danom bloku nachádzajú. K nájdeniu bloku dochádza približne každých 10 minút. Na začiatku získavali ťažiari 50 bitcoinov, avšak každé 4 roky sa táto odmena, tzv. block subsidy, delí na polovicu. Ako som spomínal, v rokoch 2009 – 2012 získavali ťažiari 50 bitcoinov každých 10 minút, v rokoch 2012 – 2016 25 bitcoinov, no a v rokoch 2016 – 2020 to bolo už len 12,5 bitcoinu. V máji roku 2020 došlo k ďalšiemu deleniu, a tak je súčasná odmena za vyťažený blok 6,125 bitcoinu.
Aj dnes je možné bitcoiny ťažiť, avšak ich ťažba je stále náročnejšia a odmena nižšia. Posledné bitcoiny budú vyťažené v roku 2140, avšak drvivá väčšina bitcoinov v obehu bude už v roku 2033. Vďaka tomu, že nebude možné časom „vytlačiť“ nové bitcoiny, sa zvyšuje ich vzácnosť.
Aj keď celkový počet bitcoinov nikdy nepresiahne 21 miliónov, skutočný počet bitcoinov v obehu bude pravdepodobne nižší. Približne 3,8 milióna bitcoinov sa nepohlo zo svojich adries dlhšie ako 5 rokov. Pravdepodobne sa jedná o bitcoiny, ku ktorým majitelia stratili privátne kľúče. Vďaka tomu, že stále veľký počet ľudí disponuje so svojimi bitcoinami pomerne neopatrne, bude počet „stratených“ mincí pravdepodobne rásť. Vďaka tomu je možné bitcoin považovať za deflačnú menu, čo je v porovnaní so súčasnými peniazmi veľká výhoda pre túto technologickú kryptomenu.
Satoshi vnímal infláciu a centralizáciu ako najväčšie problémy súčasného ekonomického systému. Ak chceme žiť v trhovej spoločnosti, potrebujeme aj trhové peniaze. No a to je dôvod, prečo vznikol Bitcoin.
Bitcoin ako peniaze
V učebniciach ekonómie nájdete, že peniaze by mali mať niekoľko základných vlastností. Dobré peniaze by mali byť deliteľné. Bitcoin je digitálna mena a ako taká teda nemá problém s deliteľnosťou. Ak sa vám cena bitcoinu zdá vysoká, tak mám pre vás dobrú správu. Nemusíte si kupovať celý bitcoin. Je možné si kúpiť jeho časť.
Preto sa v súčasnosti pomerne často môžete stretnúť s centibitcoinom, milibitcoinom alebo dokonca mikrobitcoinom. Najmenšou jednotkou je jeden satoshi, ktorý predstavuje 1 / 100 000 000 bitcoinu. Podrobný prehľad uvádzam v tabuľke nižšie.
| Jednotka | Číselný zápis | Pomenovanie |
|---|---|---|
| 1 bitcoin | 1 BTC | bitcoin |
| 1 cBTC | 0,01 BTC | centibitcoin |
| 1 mBTC | 0,001 BTC | milibitcoin |
| 1 μBTC | 0.000001 BTC | mikrobitcoin |
| 1 Satoshi | 0.00000001 BTC | satoshi |
Ešte by som chcel podotknúť, že BTC je trojsymbolová skratka jednotky bitcoinovej meny. Je to podobné ako označenie EUR pre euro. Jednosymbolová skratka pre jednotku bitcoinovej meny je vertikálne dvakrát preškrtnuté písmeno B (podobne ako € pre EUR).
Dobré peniaze by mali byť tiež prenosné a skladovateľné. Ani s týmito vlastnosťami nemá bitcoin problém. Keďže sa jedná len o digitálnu informáciu, je pomerne jednoduché ho uložiť na pevný disk, nahrať do telefónu alebo uložiť na špecializovanú burzu. Takisto prenos je pomerne jednoduchý, zväčša stačí len pár klikov na PC alebo mobilnom telefóne.
Peniaze by mali byť tiež zameniteľné. Pokiaľ niekomu požičiate bicykel a dotyčný vám vráti iný, asi vás to nepoteší. Keď ale niekomu požičiate 10 € a vráti vám inú bankovku s rovnakou hodnotou, asi si to ani nevšimnete. Podobne je to aj s BTC. Ak niekomu požičiate 1 bitcoin a vráti vám iný bitcoin, bude vám to jedno.
Posledná vlastnosť kvalitných peňazí je ich vnútorná hodnota. Kritici štátnych peňazí často navrhujú vrátiť sa späť ku krytiu tzv. zlatým štandardom. Logiku to, samozrejme, má. Pokiaľ by sa zlaté peniaze prestali používať ako platidlo, tak je možné zlato napríklad roztaviť a použiť na výrobu šperkov, v stavebníctve, medicíne a pod.
Hodnota papierových peňazí sa však môže dostať prakticky na nulu, na hodnotu papiera, na ktorom sú vytlačené. To sa v minulosti už niekoľkokrát stalo, naposledy v medzivojnovom Nemecku. Ako je to však s vnútornou hodnotou bitcoinu? To vám vysvetlím v nasledujúcom bloku.
Hodnota Bitcoinu
Uvediem vám jeden príklad. Voda pre vás zväčša nemá vysokú hodnotu. Otočíte kohútikom a naberiete si vody, koľko len chcete. Dokonca sa dá povedať, že ňou často aj plytváte napríklad na umytie auta. Situácia sa však zmení, keď sa plahočíte po púšti. Vtedy má pohár vody pre vás neoceniteľnú hodnotu.
Uvedeným príkladom chcem povedať, že nezáleží na vnútornej hodnote, ale na niečom úplne inom a síce vzácnosti. Pokiaľ má byť hodnota čohokoľvek vyššia ako nula, musí byť daná vec vzácna.
Hodnota obrazov Pabla Picassa siahajú do astronomických výšin. Keby sa pozeráte na tieto obrazy optikou vnútornej hodnoty, tak by ste mohli povedať, že ich cena by mala byť ekvivalentom plátna a použitých farieb. Tak to ale nie je. Ich hodnota je vysoká z toho dôvodu, že dané obrazy sú proste vzácne.
Opakom sú súčasné peniaze, či už v papierovej alebo digitálnej podobe. Pokiaľ je možné emitovať stále viac a viac peňazí, ich hodnota logicky klesá. Jedná sa o infláciu a tento problém súčasných peňazí som už v tomto článku spomínal.
Ak sa budete pozerať na bitcoin rovnakou optikou ako na papierové peniaze, tak by sa tiež dalo povedať, že bitcoin nemá žiadnu vnútornú hodnotu. Má však niečo iné. Vďaka tomu, že ho bude len obmedzené množstvo (21 miliónov), si bitcoin zabezpečil svoju vzácnosť.
Môžete však namietnuť, že príklady s vodou a Picassovými obrazmi nie sú dobré z toho dôvodu, že vody sa viete napiť a Picassovho obrazu sa viete dotknúť. Bitcoin nie je nič fyzické, a teda ho neviete chytiť. Z toho dôvodu jeho hodnota nemôže byť žiadna.
To je však ďalší omyl. Drvivá väčšina súčasných peňazí je dnes tiež už digitálna. Asi len 8 % peňazí, ktoré sa dnes používajú sú mince alebo bankovky. Myslíte si, že hodnota veľkých korporácií je oceňovaná len na základe fyzických vecí ako je budova, v ktorej sídli a vybavenie? Nie, je tiež oceňovaná za veci, ktoré sa nedajú chytiť akými sú napríklad technológie, nápady, patenty know-how a pod.
No a rovnako je to aj s Bitcoinom. Samotná minca by možno nemala sama o sebe hodnotu. Celá bitcoinová sieť má však obrovskú hodnotu. Túto sieť tvorí veľké množstvo ťažiarov, ktorí sa podieľajú na fungovaní a zabezpečovaní siete. Takisto ju tvoria aj používatelia, ktorých počet neustále narastá. S narastajúcim počtom používateľov, narastá aj hodnota siete. Hodnotu Bitcoinu nemožno chytiť, pretože najväčšia hodnota Bitcoinu je práve v použitej technológií.
Začiatky Bitcoinu
Prvé bitcoiny boli vyťažené samotným Satoshim 3. januára 2009 v čase 18:15. Týmto vyťažením získal pre seba odmenu 50 bitcoinov. Tento prvý blok bitcoinov s názvom 000000000019d6689c085ae165831e934ff763ae46a2a6c172b3f1b60a8ce26f sa v bitcoinovej komunite začal nazývať genesis blok.
Satoshi si však tieto bitcoiny nechcel nechať. Chcel celý tento systém uviesť do pohybu. Na to bolo nutné, aby bitcoin začali ťažiť ďalší ľudia a aby si ho medzi sebou začali posielať ako odmenu za tovary a služby.
Prvú transakciu učinil tiež Satoshi a to tým, že v 170. bloku poslal bitcoiny vývojárovi menom Hal Finney. Finney sa stal prvým príjemcom bitcoinov a blok číslo 170 sa stal v komunite rovnako populárny ako genesis blok. Každopádne posielať si bitcoiny len tak medzi sebou nestačilo. Bolo nutné, aby si niekto nechal za svoje služby alebo tovar zaplatiť v bitcoinoch.
To sa stalo až 22. mája roku 2010. Na diskusnom fóre bitcointalk.org zverejnil muž menom Laszlo Hanyecz príspevok v tomto znení:
Užívateľ s prezývkou „jercos“ sa jeho ponuky chytil a následne pre Laszla objednal 2 veľké pizze z pizzerie Papa John’s asi za 25 dolárov. Laszlo poslal „jercosovi“ 10 000 BTC a tým bola transakcia uzavretá.
Pizza však Laszlovi prišla až o 4 dni. Následne pizze niekoľkokrát vyfotil, aby poskytol dôkaz, že mu pizze naozaj prišli. Keď si prepočítate, akú hodnotu má bitcoin v súčasnosti, môžete povedať, že sa jednalo o poriadne drahé pizze.
Hanyecz však neľutuje, že vtedy zaplatil za pizze toľko bitcoinov. Verí, že prispel k propagácií bitcoinov a keby tak neurobil o bitcoine by sa nedozvedelo tak veľa ľudí. Tak ako tak, jednalo sa o prvú platbu bitcoinom. Správa o tejto transakcií sa veľmi rýchlo šírila internetom a práve vďaka nej sa o bitcoine dozvedela veľká skupina inovátorov, ktorá sa točí okolo bitcoinu až do dnešných dní. Behom nasledujúcich 4 mesiacov sa cena jedného bitcoinu zdesaťnásobila.
V tom istom roku bola založená aj prvé burza obchodujúca bitcoiny – Mt.Gox. V ďalších rokoch sa postupne pridávali ďalší obchodníci, ktorí začali prijímať bitcoiny. Za bitcoiny bolo možné podporovať server WikiLeaks, keď od neho dali ruky preč giganti ako Amazon, PayPal a Dynadot. V roku 2012 hlavný vývojár systému WordPress Andy Skelton oznámil, že bude možné kupovať platené pluginy, šablóny a iné funkcie systému za bitcoiny.
Tiež boli spustené mnohé hazardné weby, ktoré si uvedomovali potenciál bitcoinu. Neostalo však len pri online hazarde. V roku 2014 začalo prijímať bitcoiny kasíno The Golden Gate, najstaršie kasíno v Las Vegas. Postupne sa pridávali taxislužby, reštaurácie, e-shopy, letecké spoločnosti, čerpacie stanice atď. Bolo jasné, že tento rozbehnutý vlak nebude možné zastaviť.
Čo to teda je ten Bitcoin?
O Bitcoine sa často hovorí ako o virtuálnej mene. Vhodnejšie označenie by však bolo bitcoinový protokol, v ktorom rozlišujeme Bitcoin (s veľkým B) ako sieť a bitcoin (s malým b) ako menovú jednotku používanú v tejto sieti. Táto sieť predstavuje sieť počítačov, ktoré medzi sebou komunikujú v režime peer-to-peer. Peer-to-peer znamená označenie počítačovej siete, v ktorej spolu komunikujú softvéroví klienti na princípe rovného s rovným. Je to opak toho, keď sa počítače pripojujú k nejakému centrálnemu zdroju.
Spracovanie bitcoinových transakcií a ich emisia sú vykonávané kolektívne. Právo zapisovať nové transakcie vyhráva ten, kto poskytne adekvátny dôkaz o vynaložení dostatočného výpočtového výkonu, tzv. proof of work. Všetky nové transakcie sú zapisované do blockchainu, čo predstavuje decentralizovanú databázu. K pojmom „proof of work“ a „blockchain“ sa ešte dostanem neskôr, v ďalších častiach tohto článku.
Bitcoin je teda v podstate len odtlačok digitálnej informácie o vlastníctve, spojený s konkrétnou bitcoinovou adresou. Ak teda vlastníte nejaký BTC, tak sa jedná o verejne zdieľanú informáciu, že sa nejaký bitcoin alebo aspoň jeho časť, nachádza na adrese, ku ktorej máte tzv. privátny kľúč.
Aký problém rieši Bitcoin?
Za najväčší prínos Bitcoinu sa dá považovať vyriešenie problému tzv. doublespendingu, čiže problému dvojitej úhrady. Problém dvojitej úhrady znamená v podstate platenie rovnakými peniazmi viac ľudom. Pre lepšie pochopenie vám uvediem príklad. Predstavte si 2 účastníkov transakcie. Pre zjednodušenie im budem hovoriť účastník A a B. V kryptografii sa používa označenie Alica a Bob.
Alica si chce od Boba požičať 100 €. Vo fyzickom svete je to pomerne jednoduché. Proste Bob požičia bankovku Alice, pričom Alica mu po istom čase vráti pravdepodobne inú bankovku v rovnakej hodnote.
V digitálnom svete to môže byť trochu komplikovanejšie. V digitálnom svete sa jedná len o čísla v databáze. Ako zabránite tomu, aby si niekto len tak nenakopíroval čísla v databáze a neposielal rovnakú čiastku 2 rôznym osobám? Predstavte si, že by Bob nakopíroval vo svojej databáze sumu 100 € a poslal rovnakú sumu Alici a aj osobe C (Cecílii). Ako by Cecília poznala, že jej prišla skopírovaná suma? No pravdepodobne by na to sama neprišla.
Tento problém sa v súčasnosti rieši tak, že medzi účastníkov transakcie je dosadená nejaká centrálna autorita, zväčša banka. V danej banke sa nachádza databáza a v tej databáze sa nachádzajú údaje o tom, koľko prostriedkov majú na svojom účte Alica, Bob aj Cecília. Banka má v podstate označenú každú takúto „virtuálnu bankovku.“ Ak by Bob posielal „bankovku“ v hodnote 100 € Alici, mala by táto „bankovka“ nejaké označenie, napr. „ABC.“ Ak by však Bob chcel rovnakú „bankovku“ s označením „ABC“ nakopírovať a poslať aj Cecílii, banka by mu túto transakciu zamietla.
Prečo je nutné meniť niečo, čo v podstate funguje? Čo je problém súčasného systému? No predsa to centrum, resp. centrálna autorita. Predstavte si, že by sa zmenil režim na podobný tomu, aký tu bol pred rokom 1989 a vy by ste sa stali pre daný režim nepohodlnou osobou. Štát by nariadil banke, aby váš účet zrušila a vy by ste tak prišli o svoje finančné prostriedky.
Do vzniku Bitcoinu svet nepoznal iné riešenie double spending problému, ako to pomocou centrálnej autority. V bitcoinovej sieti však existuje takýchto „centier“ oveľa viac. Keď je však takýchto „centier“ veľa, tak sa to už v podstate nedá považovať za centrum, ale za sieť komunikačných uzlov. Jedná sa o počítače, ktoré medzi sebou komunikujú.
Uzlom v tejto sieti sa v podstate môže stať každý, pričom žiadny z uzlov nie je nadradený inému. Tieto uzly udržujú bitcoinovú sieť v prevádzke, pričom všetky tieto uzly majú databázu o vykonaných transakciách.
Ak sa vrátim k nášmu príkladu tak si predstavte, že Bob chce poslať Alici časť bitcoinu v hodnote 100 €. Pre lepšie pochopenie označím túto časť bitcoinu zas trojkombináciou „ABC.“ Bob zadá transakciu a táto požiadavka sa dostane k najbližšiemu uzlu a daný uzol si overí, či je Bob skutočne majiteľom danej čiastky bitconu. Ak áno, tak túto transakciu zapíše do databázy a začne šíriť túto novú verziu databázy všetkým ostatným uzlom. Všetky uzly tak následne vedia, že časť bitcoinu prešla od Boba k Alici.
Ako je bitcoinová sieť zabezpečená?
Bitcoinová sieť je zabezpečená pomocou systému tzv. Proof of work (dôkaz prácou). Jedná sa o proces vynakladania výpočtovej sily na zabezpečenie všetkých transakcií, ktoré prebehnú v sieti. Ako som už spomínal, v bitcoinovej sieti je nastavené, že všetky transakcie sa musia uzavrieť každých 10 minút. Tieto transakcie sa uzatvárajú do blokov (anglicky block).
Všetky uzly v sieti súťažia o to, kto bude prvý a bude mu umožnené uzamknúť blok. Tieto uzly zoberú všetky transakcie v danom bloku a pridajú k tým transakciám ešte jedno číslo. To číslo sa nazýva „nonce.“ Na celý tento blok a nonce aplikujú hashovaciu funkciu. Výsledkom hashovacej funkcie je jedno číslo tzv. hash (odtlačok) bloku. Toto číslo (hash bloku) má dané ako musí vyzerať.
Na chvíľu odbočím a zavediem vás späť do školských lavíc. Predstavte si klasickú lineárnu rovnicu: x + 125 = 150
Na ľavej strane rovnice sa nachádza x + 125. Číslo 125 môžeme pre zjednodušenie považovať za transakcie v danom bloku. Číslo 150 na pravej strane je hash bloku. Neznáma x predstavuje nonce. Vyriešime rovnicu:
X + 125 = 150
X = 150 – 125
X = 25
Výsledkom lineárnej rovnice je číslo 25. Číslo 25 teda predstavuje nonce. Hashovacie funkcie sú však oveľa náročnejšie ako lineárne. Výsledok lineárnej rovnice si viete overiť skúškou správnosti. V prípade hashovacích funkcií však neexistuje inverzná funkcia a neviete teda celý proces otočiť.
Celý tento proces sa nazýva ťažba a ťažiari tak musia vyskúšať miliardy rôznych kombinácií, aby trafili tú správnu nonce. Nájdenie nonce je výpočet tak zložitý, že momentálne naň už bežné počítače nestačia. V začiatkoch bitcoinu sa používali štandardné procesory a grafické karty, ale dnes to už nie je možné.
V súčasnosti prebieha väčšina výpočtov na ASIC čipoch a celý proces predstavuje veľké náklady jednak na získanie špecializovaného hardvéru a tiež na spotrebu veľkého množstva elektrickej energie. Dokonca sa dnes už takmer nevyskytujú samostatní ťažiari. Väčšinou sa združujú do tzv. poolov, kde sa výkon ich vybavenia sčíta a je oveľa väčšia šanca na nájdenie správnej nonce.
Kto trafí tzv. golden nonce má právo na to, aby mohol uzavrieť celý blok. Ostatné uzly to môžu overiť. Jednoducho vezmú danú nonce a aplikujú ju u seba. Ak je to v poriadku, tak víťaz uzavrie blok a celá súťaž pokračuje znovu o ďalších 10 minút a potom ďalších atď. Na víťazný blok teda naviaže ďalší blok a potom ďalší blok a vzniká tzv. blockchain.
Bitcoin blockhain
Satoshi Nakamoto vyriešil problém dvojitého uhradenia blockchainom, čo je vlastne databáza transakcií. Blockchain je zdieľaný a verejný register, kde má každý možnosť vidieť všetky transakcie, ktoré prebehli na bitcoinovej sieti. Je preto považovaný za akúsi účtovnú knihu.
Ak by chcel niekto podvádzať a pridať napríklad transakciu, ktorá sa nestala, tak by narazil na 2 problémy. Prvým problémom je, že by musel uzol s danou transakciou uzavrieť skôr ako všetci ostatní.
Druhým problémom je to, že informácia o uzamknutí uzla by sa šírila medzi ostatné uzly. Na rozdiel od uzamknutia bloku je jeho overenie otázkou niekoľkých sekúnd. Ostatné uzly by prišli na to, že niekto podvádza. Z technického hľadiska je blockchain reťazec blokov, kde každý nasledujúci blok obsahuje hash predchádzajúceho bloku.
Blok je jednoducho kus dát, kde sa okrem odkazu na predchádzajúci blok nachádzajú najmä tie transakcie, ktoré sa týmto potvrdzujú. Ak by bol blok platný, uzol, ktorý ho uzamkol dostáva odmenu. Ak by však takýto blok obsahoval nejaké chybné transakcie, tak by niekto iný prišiel na podvod a daný blok by odmietol. Iný ťažiar by tak vytvoril paralelný blok a odmenu by získal on. Podvodník by tak len prepálil obrovské množstvo elektrickej energie, bez toho aby získal nárok na odmenu.
Dá sa teda v skratke povedať, že blockchain je niečo ako obrovská účtovná kniha, do ktorej má prístup každý. Blok musí byť overený a schválený celou sieťou, aby sa stal súčasťou blockchainu a každý počítač, ktorý je súčasťou bitcoinovej siete má neustále aktualizovanú kópiu tejto účtovnej knihy.
Pokiaľ vás blockchain zaujal a chceli by ste si ho naštudovať podrobnejšie, tak vám odporúčam tento článok z Akadémie burzy Binance.
Ťažba bitcoinov
Ako som vám už ozrejmil v predchádzajúcich častiach, celá bitcoinová sieť je udržiavaná v chode tzv. ťažiarmi. Tí riešia náročné matematické operácie a overujú tak transakcie prebiehajúce v bitcoinovej sieti. Asi nikto by však neudržiaval túto sieť len pre dobrý pocit. Preto je každý ťažiar, ktorému sa podarí uzavrieť transakcie do bloku a pridať ich tak na koniec blockchainu, odmenený. Dokonca nie raz, ale rovno dvakrát.
Ťažiar totižto výpočtom matematických úloh vykonáva 2 veci naraz. Zabezpečuje sieť a vytvára nové bitcoiny. Keďže sa podieľa na udržiavaní chodu celej siete získa transakčné poplatky trasankcií, ktoré zaradil do bloku. Zároveň však týmto procesom získava ťažiar aj novovytvorené bitcoiny.
Novovytvorené bitcoiny sú hlavnou zložkou jeho odmeny. Avšak čím viac bitcoinov je v obehu, tým menšiu odmenu ťažiar dostane. Spočiatku bola odmena 50 bitcoinov každých 10 minút, avšak v súčasnosti je to už len 6,125 bitcoinu. Takisto sa stále viac zvyšuje náročnosť matematických úloh.
Prvá úloha, ktorú riešil ešte Satoshi Nakomoto bola veľmi jednoduchá a odmena bola veľmi vysoká. V začiatkoch bolo možné bitcoin ťažiť aj na obyčajných počítačoch. Postupne sa však náročnosť úloh zvyšovala a domáce počítače prestávali stačiť. Neskôr sa začalo ťažiť na grafických kartách, ale aj od toho sa už upustilo.
V súčasnosti sa bitcoin ťaží na špecializovaných zariadeniach, tzv. ASIC mineroch. Tieto zariadenia prakticky nevedia nič iné okrem hashovania blokov. Na druhú stranu, toto hashovanie prebieha veľmi rýchlo. ASIC minery sú však pomerne drahá záležitosť.
Ak by ste sa aj napriek tomu rozhodli kúpiť ASIC miner, tak sólo ťažba by sa vám tiež veľmi nevyplatila. V súčasnosti sa ťažiari združujú do veľkých skupín, tzv. poolov. Keď sa tomuto poolu podarí uzavrieť blok, tak si ťažiari odmenu rozdelia medzi sebou podľa toho, kto akým výkonom prispel.
Medzi najväčšie pooly patria napríklad BTC.com, F2Pool, AntPool. Zaujímavý je aj Slushpool, ktorý bol prvý ťažiarsky pool a vymyslel ho Čech, Marek „Slush“ Palatinus, ktorý je okrem iného tiež spoluzakladateľ spoločnosti SatoshiLabs, čo je firma, ktorá vyrába hardvérové peňaženky.
Jednotlivé pooly si medzi sebou konkurujú, na niektorých sa platia poplatky, na niektorých nie, niektoré si delia poplatky z transakcií, no a niektoré si ich nechávajú. Ťažiari si vyberajú pooly podľa podmienok, ktoré im daný pool poskytne. Na tejto stránke si môžete pozrieť prehľad jednotlivých poolov a vybrať si pool, ktorý vám bude vyhovovať.
Ak chcete ťažiť BTC, budete musieť investovať do ASIC mineru, stiahnuť si špecializovaný software ako napríklad EasyMiner alebo BFGMiner, zaregistrovať sa do poolu a už len čakať na odmenu.
Pre väčšinu ľudí sú však prvotné náklady príliš vysoké, nehovoriac o platbe za elektrickú energiu. Dobrou správou pre vás však je, že ak chcete nejaké bitcoiny, tak ich nemusíte ťažiť. Je možné si ich jednoducho kúpiť.
Ako kúpiť bitcoin?
Existuje viacero spôsobov ako kúpiť bitcoin. Podľa môjho názoru je najjednoduchší spôsob kúpy bitcoinu skrz špecializované burzy alebo zmenárne. Osobne vám odporúčam využiť služby burzy Binance.
Binance bola založená v roku 2017 a jej sídlo sa nachádza na Kajmanských ostrovoch. V súčasnosti sa jedná o najlepšiu a najlacnejšiu kryptoburzu na svete. Založenie účtu je veľmi jednoduché. Ak využijete tento odkaz, tak získate 10 % zľavu na všetky obchodné poplatky na burze Binance.
Kliknite na daný odkaz a zadajte vašu e-mailové adresu a silné heslo. Následne postupujte podľa pokynov. Celé rozhranie burzy sa dá prepnúť do slovenského jazyka, takže by ste s tým nemali mať problém. Pokiaľ však máte obavy, tak postupujte podľa tohto detailného návodu, ktorý som pre vás spísal.
Ďalšou možnosťou ako kúpiť bitcoin je využiť služby klasických búrz, kde okrem bitcoinu môžete kúpiť aj akcie alebo drahé kovy. V tomto prípade môžete využiť služby najrozšírenejšej online burzy eToro.
Bitcoin automat
Ďalšou možnosťou ako získať nejaké bitcoiny je nákup cez Bitcoin automat. Jedná sa o pomerne jednoduchý proces, ktorý sa podobá výberu hotovosti. Zväčša si na automate zvolíte nejakú z predvolených súm.
V závislosti od zvolenej sumy buď nasleduje alebo nenasleduje overenie totožnosti. Po overení totožnosti zadáte adresu bitcoin peňaženky, na ktorú vám potom automat pošle zakúpený bitcoin. Automaty sú zväčša vybavené skenermi QR kódov, čiže nemusíte adresu zadávať manuálne. Následne vložíte hotovosť alebo zaplatíte platobnou kartou. Na záver si už len necháte vytlačiť účtenku.
Nevýhodou používania týchto automatov sú zatiaľ pomerne vysoké poplatky, ako aj ich relatívne nízka dostupnosť. Zoznam všetkých bitcoin automatov na Slovensku nájdete napríklad na tomto linku.
Alternatívne spôsoby získavania bitcoinov
Pokiaľ nechcete bitcoiny kupovať ani ťažiť, existujú aj iné spôsoby ako ich získať. Môžete sa dohodnúť so svojim zamestnávateľom, či by vám nevyplácal časť mzdy v bitcoinoch alebo inej kryptomene. Otázne je, či vám na takúto podmienku pristúpi. Ak nie, tak sa môžete zamestnať napríklad v Topmonks, Satoshilabs alebo v Paralelnej Polis. Určite pre nich nebude problém vám vyplácať mzdu v bitcoinoch.
Pokiaľ ste podnikateľ, tak môžete predávať svoj tovary alebo služby za bitcoiny. Je však potrebné zvážiť, či niektoré problémy bitcoinu, akými je napríklad vysoká volatilita, nebudú mať negatívny dopad na vaše podnikanie.
Pokiaľ zvážite, že sa vám bitcoiny oplatí akceptovať, tak si môžete zvoliť 2 spôsoby prijímania platieb. Prvým spôsob je, že naozaj prijímate bitcoiny a vlastníte aj privátne kľúče. To môžete integrovať cez službu BTCPay Sever. Druhou možnosťou je využiť službu tretej strany. V tomto prípade umožníte svojim zákazníkom platiť za váš tovar alebo služby v bitcoinoch, ale tie sa hneď zamenia za fiat menu. Takúto možnosť ponúka na príklad Confirmo.
Ako prebieha bitcoinová transakcia?
Znovu si ako príklad uvedieme 2 osoby – Alicu a Boba. Alica má 3 bitcoiny a Bob má hodinky, ktoré od neho chce Alica kúpiť. Tieto hodinky si Bob cení v hodnote jedného bitcoinu. Alica s cenou súhlasí, a tak treba uskutočniť transakciu.
Bob zašle Alici (či už vo forme SMS, mailu alebo iným spôsobom) svoju BTC adresu. BTC adresa vyzerá napríklad takto: 34HyjbKmX9EED23QgxDvzuVRwRnhb1gJ4L. Alica zadá túto adresu vo svojej peňaženke do riadku pre odoslanie a do kolónky „Čiastka“ zadá buď priamo 1 BTC alebo jeho hodnotu vo fiat mene. Túto transakciu podpíše svojím privátnym kľúčom a odošle.
Podpísaná transakcia neobsahuje priamo privátny kľúč, ale iba jeho odtlačok vo forme kryptografického podpisu, ktorý je platný len v rámci tej jednej danej transakcie. Všetci v sieti môžu vidieť odtlačok privátneho kľúča, ale nikto nezistí priamo Alicin privátny kľúč, a tak nemôže dôjsť k odcudzeniu zvyšných Aliciných bitcoinov. Len pre istotu uvediem, že váš privátny kľúč by ste nemali nikdy nikomu ukázať, ani iným spôsobom zdieľať. Ak by sa niekto naozaj dostal priamo k vášmu privátnemu kľúču, mohol by vám odcudziť vaše bitcoiny.
Alica môže Bobovi poslať 1 bitcoin len vďaka tomu, že si ho predtým zakúpila a naozaj ho vlastní. Táto jej predchádzajúca transakcia je tiež zapísaná v blockchaine, a ak by chcela Bobovi poslať viac ako vlastní, tak by to blockchainová sieť rozpoznala a túto transakciu zamietla. Bob aj Alica si transakciu môžu skontrolovať na blockchain.info.
Bob relatívne rýchlo vidí, že mu bitcoin prišiel do jeho peňaženky. Ešte však musí počkať na potvrdenie zo siete. Transakcia sa šíri sieťou distribuovaných uzlov, ktoré potvrdia transakciu zaradením do bloku transakcií a pripojením tohto bloku do blockchainu.
Čím hlbšie je transakcia zaradená do blockchainu, tým bezpečnejšie je považovať ju za nezvrátiteľnú. Hĺbka je počet blokov medzi blokom zahrňujúcim danú transakciu a blokom, ktorý sa aktuálne ťaží. Za bezpečné sa dnes považuje približne 6 potvrdení. Dôvodom je, že transakcia sa pri jednom, prípadne aj viacerých potvrdeniach môže stať súčasťou tzv. orphan bloku, čiže sirotského bloku.
Bitcoinové forky
Ako som už spomínal, vždy keď sa nájde nový blok, je napojený na predchádzajúci blok a všetci ťažiari začínajú ťažiť ďalší blok, ktorý bude zapojený za tento nový. Čo sa však stane, keď dvaja ťažiari nezávisle od seba vyťažia nový blok v takmer rovnaký čas?
Títo ťažiari vyťažia blok a rozpošlú ho ostatným skôr, ako sa o sebe navzájom dozvedia. Ich bloky pritom častokrát nie sú úplne rovnaké, pretože zväčša obsahujú aspoň trochu odlišnú množinu transakcií. Oba bloky sa naraz napoja na predchádzajúci blok. Daný útvar však už nepripomína reťaz, kde jeden blok nadväzuje na druhý, ale skôr vidličku. Odtiaľ je odvodené aj pomenovanie tejto situácie – fork.
Na oba bloky tejto vidličky sa postupne môžu pripájať ďalšie bloky, a tak vznikajú dva blockchainy. Keď však vzniknú dva nové blokchiany ako sa rozhodne, ktorý z týchto blokchainov platí a ktorý nie?
V bitcoinovej sieti je to vyriešené pomerne jednoducho. Platí ten blockchain, ktorý je najdlhší. V prípade, že sú oba blockchainy rovnako dlhé, napríklad v situácií, že je na oboch vetvách naviazaný zatiaľ len jeden blok, tak v platnosti ostane ten, na ktorého nájdenie bolo vykonané viac práce. Situácia sa teda vyrieši tak, že ťažiari pokračujú len na jednej vetve „vidličky“ a druhá vetva sa prestane používať a stane sa z nej orphan block.
Preto som písal, že pri väčších transakciách sa oplatí počkať približne až 6 potvrdení. Je totiž možné, že prvé potvrdenie vašej transakcie skončí v takomto nešťastne vyťaženom bloku. Čím viac potvrdení máte pri vašej platbe, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa stane súčasťou bloku v najdlhšom blockchaine.
K forkom však nedochádza len z dôvodu vyťaženia 2 rôznych blokov v rovnaký čas. Fork môže byť taktiež dôsledkom zmeny bitcoinového protokolu. Na zlepšovaní Bitcoinu sa podieľa celá kopa vývojárov. Keďže sa však jedná o decentralizovanú sieť, tak títo vývojári nemôžu návrhy na zmenu vnútiť celej komunite. Vývojári zmeny navrhnú a až potom, keď sú ich návrhy odsúhlasené, ich môžu implementovať. Na novú verziu softwaru však musia prejsť aj ťažiari a prevádzkovatelia uzlov. Nie vždy však na novú verziu prejdú všetci.
Ak niektorí užívatelia neprejdú na nový software, nebudú môcť využívať novú funkcionalitu, ktorú zmena priniesla. Stará verzia softwaru nebude vedieť pracovať s novou funkcionalitou, to však neznamená, že stará verzia odmietne všetky nové bloky. Ak je zmena pravidiel spätne kompatibilná, tak potom užívatelia, ktorí ostanú pri používaní starého softwaru, síce nebudú vedieť využiť novú funkcionalitu, ale starý software bude fungovať aj naďalej. Takáto zmena sa nazýva soft fork.
V prípade, že sa naopak jedná o spätne nekompatibilnú zmenu pravidiel, tak nastáva hard fork. Stará verzia softwaru považuje v tomto prípade nové bloky po hardforku za nevalidné. Upgradovať na nový software musia všetci. Ak niektorí ťažiari neaktualizujú svoj software, tak budú ťažiť nové bloky za posledným blokom pred hardfrokom. Blockchain sa v tomto prípade rozdelí natrvalo na 2 vetvy. Takáto situácia sa nazýva split blockchainu, čiže trvalé rozdelenie siete. Z jednej pôvodnej meny, tak vzniknú meny dve. Takto napríklad vznikla aj kryptomena Bitcoin Cash.
Škálovateľnosť Bitcoinu
Ako sa počet užívateľov Bitcoinu zvyšoval, tak sa začali odkrývať 2 najväčšie problémy. Oba problémy sú spôsobené najmä tým, ako je blockchainová sieť navrhnutá. Prvým z nich je rýchlosť transakcií. Veľkosť jedného bloku je obmedzená na 1 MB a tak do tohto bloku je možné zahrnúť len niekoľko transakcií. Pokiaľ sa transakcia do daného bloku už nezmestí, musí čakať, či bude uzamknutá v ďalšom bloku. Priemerná doba medzi vyťažením jednotlivých blokov je však 10 minúť.
Ak teda budete platiť bitcoinom napríklad za obed v reštaurácii, určite nechcete čakať desiatky minút, kým bude vaša transakcia overená. Mimochodom, bitcoin dokáže uskutočniť asi len 7 transakcií za sekundu. Len pre porovnanie Visa ich za sekundu urobí približne 4 000. Ak teda má bitcoin niekedy v budúcnosti ambíciu nahradiť súčasné peniaze, má určite čo doháňať.
Druhým problémom sú pomerne vysoké poplatky, ktoré fungujú ako odmena ťažiarom za udržiavanie bitcoinovej siete v prevádzke. Pokiaľ bol bitcoin v plienkach, tak mal málo používateľov, a teda aj málo transakcií, ktoré bolo treba overiť. S rastúcou popularitou však rástol aj počet používateľov a transakcií.
Problém škálovateľnosti bol najvypuklejší v roku 2017, kedy sa Bitcoin prvýkrát dostal do povedomia aj medzi laickú verejnosť. Do siete pribudli milióny ľudí a poplatky za transakciu dosahovali čiastku až 37 USD. Ak si zas pomôžem platbou za obed, tak pochybujem, že by niekto chcel zaplatiť 7 € za vyprážaný syr s hranolkami, plus navrch ešte ďalších cca 35 € ako poplatok za to, že sa rozhodol zaplatiť bitcoinom.
Bolo teda jasné, že problém škálovateľnosti bitcoinu je nutné riešiť. Komunita sa nevedela dohodnúť na tom, akým spôsobom sa problém bude riešiť. Niektorí navrhovali zväčšiť veľkosť jedného bloku z 1 MB na 8 MB. Tohto riešenia sa však mnohí obávali, pretože by muselo dôjsť hardforku. Nakoniec sa však časť komunity rozhodla pre toto riešenie a blockchain zaznamenal na bloku 478559 hardfork. Týmto hardforkom vznikol Bitcoin Cash, ktorý pokračoval s blokmi s veľkosťou 8 MB.
Väčšina komunity aj napriek tomuto rozdeleniu ostala pri používaní originálneho blochchainu. Bolo teda jasné, že problém škáľovateľnosti budú musieť vyriešiť iným spôsobom. Viedli sa o tom pomerne búrlivé diskusie, ale nakoniec sa komunita dohodla najprv na riešení Segwit a následne Lightning network.
Segwit a Lightning Network
Opäť sa na chvíľu vrátim k bitcoinovým transakciám. Každá transakcia obsahuje vstupy, výstupy a podpisové dáta, tzv. signature data. Všetky tieto 3 časti boli v rámci transakcií ukladané do bloku. Segwit ako keby z bloku „vyniesol“ podpisové dáta, čím ušetrí cca 70 % miesta. Do jedného bloku sa tak zmestí oveľa viac transakcií.
Najlepšie na Segwite je, že bol na rozdiel od iných návrhov, implementovaný ako softfork. Okrem toho priniesol možnosť otvárať a zatvárať platobné kanály, ktoré neskôr využil práve Lightning Network.
Lighting Network je vrstva druhej úrovne nad Bitcoinom pre rýchlu realizáciu mikroplatieb. To znamená, že sieť Lightning je postavená oddelene od bitcoinovej siete, avšak dokáže s ňou komunikovať. Jedná sa o tzv. off-chain riešenie. Do blockchainu sa neukladajú všetky detaily o mikroplatbách, ale až nejaký agregovaný stav.
Povedzme, že Alica a Bob medzi sebou realizujú platby pomerne často. Aby však nemuseli platiť poplatky bitcoinovej sieti, tak medzi sebou otvoria platobný kanál, tzv. Lightning kanál. Ten kanál je v podstate špeciálna multisig adresa. S touto multisig adresou môžu disponovať obidve strany súčasne. Zároveň táto adresa vyžaduje viac digitálnych podpisov ako bežná bitcoinová adresa.
Alica a Bob vytvoria medzi sebou platobný kanál tak, že na multisig adresu vložia obaja určité množstvo bitcoinov. Tieto prvotné transakcie sa zapíšu na blockchain. Neskôr Alica pošle Bobovi určitú čiastku, aktualizuje tak tento spoločný účet a podpíše ho svojim privátnym kľúčom. Ak Bob zistí, že spoločný účet zodpovedá reálnemu stavu, tak tiež pridá svoj podpis. Následne môžu medzi sebou vykonávať ďalšie platby.
Platby, ktoré vykonávajú medzi sebou sa už nezapisujú na samotný blockchain, ale zostatky oboch účastníkov sú aktualizované pri každej mikroplatbe len v danom platobnom kanáli. Alica aj Bob majú kópiu účtu, ktorý je podpísaný obidvoma stranami. V ľubovoľný okamih môže jedna strana lightning kanál uzavrieť. Zoberie poslednú verziu účtu, ktorá je podpísaná oboma účastníkmi a zostatky oboch účastníkov sa zapíšu do blockchainu.
Do blockchainu sa tak zapíše informácia len o otvorení lightning kanálu a zavretí tohto kanálu. Zároveň je tento systém kryptograficky bezpečný. Kanál môže byť otvorený ľubovoľne dlho, ale zároveň je možné ho aj kedykoľvek uzatvoriť. Zväčša sa to deje v momente, keď jedna strana vyčerpá všetky prostriedky. Taktiež je možné uzavrieť platobný kanál aj v prípade, že jedna strana prestala spolupracovať. Proste sa len vezme stav účtu v momente, keď bol podpísaný ešte oboma stranami a táto verzia sa pošle do samotného blockchainu.
Celá sekcia o škálovateľnosti bitcoinu, Segwite a Lightning Networku je pre potreby tohto článku pomerne zjednodušená. Jedná sa skôr o technickejšie záležitosti, ktoré nemusia zaujímať všetkých. V prípade, že by ste chceli vidieť ako funguje Lightning Network v praxi, určite vám odporúčam video z Bitcoinového kanálu.
Ako bitcoin uchovávať?
V predchádzajúcich kapitolách som sa venoval najmä bitcoinovým transakciám. Čo však robiť v prípade, že nechcete bitcoinom platiť, ale chcete ho využiť ako investíciu do budúcnosti. V súčasnosti máte niekoľko možností ako môžete bitcoiny bezpečne uchovávať. Tou prvom je ponechať BTC na burze, na ktorej ste realizovali nákup.
Na nákup bitcoinu odporúčam využiť služby burzy Binance. Len pripomínam, že ak využijete tento odkaz, tak získate 10 % zľavu na všetky obchodné poplatky na burze Binance. Toto je najjednoduchšia možnosť, ktorá je aj relatívne bezpečná za podmienky, že si nastavíte 2 faktorovú autentifikáciu. V minulosti však boli niektoré burzy hacknuté a ľudia prišli o svoje bitcoiny. Ak chcete mať nad svojimi BTC vyššiu kontrolu, odporúčam vám zvoliť niektorú zo špecializovaných peňaženiek.
V súčasnosti existuje veľké množstvo peňaženiek, na ktorých môžete uchovávať svoje bitcoiny. Niektoré si môžete nainštalovať ako aplikáciu do vášho PC alebo mobilu, prípadne využiť ich služby online. Tie najlepšie nájdete na tomto linku.
Bezpečnosť peňaženky je v tomto prípade plne vo vašej réžií. Ak stratíte heslo k vašej peňaženke, stratíte aj prístup k svojim bitcoinom. Ak váš počítač bude hacknutý, je šanca, že sa hacker dostane aj do vašej peňaženky a odcudzí vám vaše BTC.
Najbezpečnejším riešením je použitie hardvérových peňaženiek. Hardvérová peňaženka je fyzické zariadenie, ktoré je podobné USB kľúču. Privátne kľúče sú uložené v peňaženke, a teda nemôžu byť ukradnuté. Jedná sa o najbezpečnejšie riešenie, avšak za tieto peňaženky si budete musieť zaplatiť.
Najpopulárnejšími hardvérovými peňaženkami, na ktoré môžete uložiť bitcoin sú Ledger Nano X a Trezor model T. Pokiaľ sa o hardvérových peňaženkách chcete dozvedieť viac, tak na tomto webe som o nich už napísal článok, ktorý vám odporúčam prečítať.
Ostatné kryptomeny alebo altcoiny
Pokiaľ ste už o Bitcoine čo to počuli, určite viete, že to nie je jediná kryptomena, ktorá existuje. Vlastne na úspech Bitcoinu nadväzujú stále nové a nové projekty. Tieto projekty sa začali označovať slovom „altcoin,“ čo je vlastne odvodené od slova alternatívny coin. V súčasnosti ich je už niekoľko tisíc a stále vznikajú nové. Dobrý prehľad ponúka web coinmarketcap.com, na ktorom si viete pozrieť väčšinu z nich. Tiež tam nájdete ich aktuálny kurz, ako aj trhovú kapitalizáciu.
Prvé altcoiny sa začali objavovať už v roku 2011, avšak popularitu získali okolo roku 2014. Niektoré z nich neponúkajú prakticky nič a v kryptokomunite sa pre nich udomácnil hanlivý výraz „shitcoiny.“ Niektoré však majú zaujímavú technológiu, cieľ alebo podporu komunity. V tomto článku vám predstavím 3 altcoiny, ktoré považujem za niečím zaujímavé.
Začnem projektom Ethereum, ktorý je v kryptosvete považovaný za číslo 2. S nápadom naň prišiel v roku 2013 vtedy ešte len 19 ročný ruský programátor Vitalik Buterin. Nejedná sa o priameho konkurenta bitcoinu, ale skôr o platformu, na ktorej majú vďaka blockchainu vznikať decentralizované aplikácie (dApps). Jadrom fungovania týchto aplikácií sú tzv. smart kontrakty.
Smart kontrakty v ethereovej sieti sú programy, ktoré vykonajú to, čo im nastavia ich tvorcovia. Zvládnu napríklad pokročilé finančné operácie s tokenizovanými aktívami, samozrejme, bez zásahu tretích strán. Ethereum je z technologickejšieho hľadiska na pochopenie ešte zložitejšie ako Bitcoin. Jeho cieľom je byť akýmsi superpočítačom, na ktorom v budúcnosti pobeží všetko možné. Pokiaľ sa o ňom chcete dozvedieť viac, tak si určite prečítajte jeho whitepaper.
Druhou kryptomenou, ktorú vám chcem predstaviť je Dogecoin. Táto kryptomena vznikla hard forkom Litecoinu, ktorý vznikol ako hardfork od Bitcoinu. Pôvodne jeho cieľombola čistá recesia, malo sa jednať o meme token. Dogecoin však začalo používať čoraz viac ľudí a veľkými propagátormi tejto kryptomeni sa stali napríklad Elon Musk alebo Snoop Dogg. Následne sa mu vývojársky tím začal viac venovať a v súčasnosti sa využíva najmä na menšie platby, pričom DOGE sa teší oveľa väčšej popularite ako iné, technnologicky lepšie vybavené projekty.
Cardano s mincou ADA je považovaný za blockchain tretej generácie. Bol navrhnutý s cieľom vyriešiť problém škáľovateľnosti, ktorý sa spája s prvými dvoma generáciami kryptomien. Vývoj Cardana sa podobá akademického výskumu a každá inovácia sa pred zavedením podrobí procesu peer-review, podobne ako iné vedecké práce. Na rozdiel od Bitcoinu, ktorý beží na protokole Proof of Work, využíva Cardano protokol Proof of Stake (PoS).
Vývojári Cardana majú obrovské ambície, najmä čo sa týka krajín tretieho sveta. V týchto krajinách totižto poriadne neexistuje digitálna infraštruktúra, čo je priestor práve pre Cardano, ktoré by chcelo tento nedostatok vyriešiť. Aj preto vývojári komunikujú v týchto krajinách s vládami, univerzitami a podobne. Až čas ukáže, či sa Cardanu podarí jeho ambície naplniť.
Predtým ako sa rozhodnete investovať do akéhokoľvek altcoinu, odporúčam vám urobiť si poriadny prieskum. Je dôležité vedieť, aký tím stojí za projektom, aký je cieľ projektu, aká je jeho technológia a podobne. Určite neinvestujte do altcoinu hneď po tom, ako si o ňom prečítate prvý článok. Volatilita niektorých altcoinov je obrovská, častokrát väčšia ako v prípade samotného Bitcoinu.
Záver a ďalšie vzdelávanie
Pri písaní tohto článku som sa snažil pokryť všetky základné okruhy týkajúce sa Bitcoinu. Zároveň som dbal na to, aby tieto body boli relatívne stručné a ľahko pochopiteľné, aj keď si uvedomujem, že na prvé prečítanie sa vám to tak nemusí javiť. Dúfam tiež, že mi bude odpustený mierne bulvárny nadpis. Aj keď si myslím, že tento článok je dostatočne obšírny, aby ste pochopili Bitcoin, tak existuje veľa zdrojov, ktoré sa venujú jednotlivým okruhom do väčšej hĺbky.
Sám som pri písaní článku z týchto zdrojov čerpal mnoho informácií. Pokiaľ ste typ, ktorý pred písaným textom radšej preferuje audiovizuálne pomôcky, tak vám určite odporúčam sledovať Bitcoinovej kanál, najmä zoznam Úvod do Bitcoinu.
Veľmi dobrým zdrojom informácií je aj kniha Dominika Stroukala a Jana Skalického s názvom Bitcoin a jiné kryptopeníze budoucnosti, ktorú nájdete napríklad na Alze. Pri Alze chvíľu ešte ostanem, pretože na jej blogu nájdete tiež mnoho hodnotných článkov. No a nemôžem zabudnúť ani na Akadémiu, ktorú ponúka burza Binance. Mnoho článkov je preloženýchdo slovenského jazyka,a tak vám v ďalšom vzdelávaní naozaj nič nestojí v ceste.
Tento článok ma stál značné množstvo síl a je to najdlhší článok, ktorý som zatiaľ napísal. Dúfam, že niekomu otvorí dvere do úžasného sveta kryptomien. Pokiaľ by ste chceli akúkoľvek informáciu, ktorá sa nachádza v článku upresniť alebo poskytnúť zaujímavý zdroj, tak neváhajte a podeľte sa oň v komentári. No a to je všetko, ďakujem, že ste to dočítali až sem.
Dôležité upozornenie: Nie som finančný ani investičný poradca. Tento článok neslúži ako finančné poradenstvo a iba vy ste zodpovední za vaše peniaze. Vždy si pamätajte: Investujte len toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť. Za stratu, resp. znehodnotenie vašich finančných prostriedkov nenesiem žiadnu zodpovednosť.